Hodený na zemi ako rozsypané puzzle,
som necelý, ale tupec v jednom kuse,
po vreckách v cigách tucet,
dávno ťa nemám v puzdre,
ale nezabudnem ťa kým nosím na mozgu tvoj cucflek,
moja vina, moja preveľká vina,
na chodníku, tvárou v mláke
každým glgom si ťa pripomínam,
míňam, po staniciach svoje verše,
zapísal som každú koľaj od Spišskej až do Trenčína,
starosť udrží starosti,
dokým sa mi mäso drží hocako na kosti,
na čo mi vstávať, na čo mi s inými spávať
veď moja chorá hlava ťa ešte nepreplakala
a ja,
sa zdá, že neviem čo mám robiť bez teba,
zasoplený v hlasovkách, čo mám robiť bez teba?
už sme sa nevideli, neviem koľko nedelí,
no ja ťa nepustím, s nikým si ťa nedelím.

cucflek

Koniec koncov,
všetci sme osamelí, je to axióma,
hľadáme východy v peniazoch či závislostiach,
a nie je pravda že sa realite nedá újsť,
ved trápiť sa v sebe je ľahšie ako ju akceptovať,
mám sa fajn, den ako den vieš jak ,
pripime si ,
zdravie všetkym čo sa liečia,
nie ste sami, každý sme plný chýb,
keby su kokotiny popol,
moja pamäť je popolník,
asi mi to takto svedčí,
jednou nohu v liečebni,
kto mi povie ako žiť tiež neviem ako mám žiť,
no ja vás nikdy neopustím tento svet je nebezpečný,
a všetko čo ma trápi, všetko čo má bolí,
som naškrabal na vášky, zahodil za pseudonym,
umenie sa nerodí,
zo spokojných rodín,
z bohatých zázemí,
z lásky pod imelím,
spievajú ho vtáky na strechách panelákov,
spievajú ho nemé dvojizbové byty,
hrá opustene v stenách nemocničných sálov,
na tichom lámané, bezktak rozbité akordy.

popolník

Vezmem ťa na miesto,
kde zabudneš kým si bol,
želám vám zo srdca sladké sny a dobrú noc,
dúfam, že sa nezobudím a stretnem sa s vami v sne,
komunitné rande v spánkovej paralýze,
vymyslíme si svet bez skutočných ľudí,
kde budeme chcieť žiť. byť čím túžime byť,
dovtedy sa zničím nech vyzerám jak sa cítim,
aby nikto nesúcitil, aby som nikomu nechýbal,
veď ja tu nechcem žiť, potrebujem pomoc,
som stratené dieťa, neviem nájsť svoj detský domov,
mám sklenené tepny, jednu nohu v liečebni,
ale nenechám vás samých, tento svet je nebezpečný.

Nenávidím ľudí, ľudia nenávidia mňa,
neverím nikomu, neverím ani v sebe,
ak je život súťaž ja tu s nikým nepretekám,
spánok v lese letargie, len ja a moja deka.

Nemáte mi čo vziať, všetko som si dávno vzal.

Nemáte mi čo vziať, všetko som si dávno vzal.

dobrú noc

Sladká ako melasa,
jesenné listy vo vlasoch,
ja som jej princ na koni smútku,
za slovami mám skutky,
reže mi do líc úsmev, sú numb,
hudba úprimná jak láska,
vaša sú len prostitutky.

Napísal som veľa piesni, predsa sa nepohol z miesta,
napísal som veľa piesni, všetky si môžeš nechať,
napísal som veľa piesni, predsa sa nepohol z miesta,
napísal som veľa piesni, všetky si môžte nechať.

Daj mi sa nadýchnuť, dochádza nám kyslík,
sme bez záchranného kruhu v sebanenávisti,
je tu dusno a nejde to vyvetrať ani sa schovať za záclony,
odkedy sme boli deti nás učili sa tak cítiť.

kyslík

rosa (feat. AkumaWaru)

je mi zle
spanok v lese letargie

mal by som ta nechat tak
uz o tebe nepisat
podvadzam ta sam so sebou
neviem si na to zvykat

posledny svll
o tebe neboll
ale chybas ngl
o polnoci vo fl

v hlave sepka hlas
že sa coskoro vratis
a že mam ostat stat
že budeme kamarati

jebet tiitititiii ty kokot
dufal som ze ma odprevadis 
dpczbijm sa
aspon na osobnu stanicu
dpc

spánok v lese letargie

uh ladovy vánok lize luku kvetov
a tulipany veju inym smerom
vybrala si si ma nepoznat
ale nezabudaj
rastieme pod jednym nebom
prisnil sa mi sen, co medzi nami spojil priepast
vstal som, pozvracal sa šiel
sa poutierať
a naspäť ľahol spať, je tu toho nejak veľa
obaja sme hlina nemusíme nič predstierať

budme potichu nechame hadky vyvetrať
ono to prejde ci uz so mnou a ci bezomna
mesto hasne a tráva sa mení na sneh
holé basne su na verejnosti na smiech

som prisvitny vsetko o mne vies
co mam na dusi sa nekazi ani nehrdzavie
sleduj ako tliem kym si pytam o ohen
sleduj co mam v textoch to ti vela napovie

hlina

01 - vodopády

V oknách
Ticho sedí hmla
Na miestach kade chodím
Zobral
Som si so sebou ju
Nech sprevádza ma pokým
Som sám
Na zarosených sklách je tu
Cítim jej dotyk
Ona 
ma chápe ako nik
A to nevyvážia drogy 

Čakám ťa tu
Stovky rokov
Poďme domov
Poďme domov

Čakám ťa tu
Stovky rokov
Poďme domov
Poďme domov

Žime svoje osudy
Spolu ako holuby
V spoločnej obuvi
Poď z blata späť do kaluže 
Ty to požnáš ty to vieš 
Býva to tu sivé, šeré
Len nech ťa to nezožere
Vieme sa mať lepšie

holuby

krvave flaky na postelnej bielizni
bez teba sa dobre nevyspim
myslel som ze si ina, neni si
nevadi, uz na to ani tak nemyslim
nalievam do seba vino a sedim si
v rovnakych teplakoch rovnake tenisky
rovnako jebnuty rovnako detinsky
asi lebo mne nevadi ze nemas nic
nie nevadi mi ze nemas nic
staci mi ze tu so mnou si
a ty na mne hladas furt nejake icks
sorry
dnes je to nas klub
dnes nevojdem dnu
dnes je to nas klube
dnes nevojdem dnu
ciel je zarobit na dristy a ostat taky isty
mat vedla seba teba ziadne napodobeniny
melancholicky ako mitski a nabuchane cicky
s micom na intraku zas sa klepem ako risky

holuby

sídliskové emo

Recent comments

paja

Krik v bezodrazove komore

Related tracks