Bolo to v jeden z tých večerov, kedy sa noc vlečie ako zabudnutý beat v pomalom tempe. DJ Vtip a DJ Žart sedeli v štúdiu, obklopení blikajúcimi LEDkami, napoly zhasnutými neónmi a náhodnými zbytkami energie, ktorú vyžmýkali z posledných nocí. Ich nové EP sa nejak nevedelo narodiť. Hovorili si, že treba „niečo extra“.

Kratom.

Veľa kratoma.

Nie pre chuť, ale pre bránu.

Zamiešali si zelený prášok do energetických drinkov a vypili každý toľko, že by to skolilo malého nosorožca. Spočiatku nič. Len známa hmlistá vlna, ktorá sa pomaly zlievala do ich tiel, až kým sa im nezačali deformovať farby a priestor okolo sa jemne zatriasol, akoby realita prestala byť istá.

A vtedy ho zbadali.

Stál pri mixpulte. Jeho červená čiapka bola pokrivená, ako keby ju niekto prežul. Jeho oči... nie, jeho očné jamky... boli prázdne, tmavé, dym sa z nich valil ako z pekelného kotla. Super Mario. Ale nie ten z detstva. Tento bol... tichý. Nehybný. Stál s rukami zdvihnutými nad hlavu, akoby sa vzdával, ale dýchal. Hlboko, nezdravo, akoby mu plúca hnili zvnútra.

DJ Vtip sa začal smiať. DJ Žart ho nasledoval. Haluz. To je len trip.

Lenže potom sa to začalo meniť.

Zrazu les.

Bežali. Boli nahí, nohavice a mikiny sa im zachytávali o konáre, aj keď ich už na sebe nemali. Všade okolo sykot a nezrozumiteľné slová. Stromy sa otáčali za nimi. Niektoré ich volali menom.

„JOKE... JOKE...“

„VTIP... SLEDUJ MA...“

A uprostred toho všetkého stálo štúdio. Ale iné. Z lesa do štúdia – cut. Hmla bola hustejšia ako dym v klube po piatkovej párty. A tam... tam sedel MC Joke, reálny, s kapucňou na hlave a reťazou, čo mu pomaly mäkla pod krkom. Nahrávali s ním track. Názov? „Back to School“. Ale beat znel ako vytiahnutý z nočnej mory. Každý zvuk ako výkrik.

FLASH.

Videl si sám seba na zemi. Krv z uší. DJ Vtip ležal vedľa teba. Oči vytlačené, ústa doširoka dokorán. Ale ty si to len sledoval zvrchu. Ako kamera v cutscene. A niekto ťa držal za plece.

Mario.

Zas tam bol. S rukami stále hore. Nehybný. Dych ako rozbitý vysávač. A potom... spravil krok. A druhý. Každý jeho pohyb znel ako kosti lámané vo vnútri reality. Priblížil sa k DJ Vtipovi.

"GAME OVER."

To nebolo povedané. To zaznelo vo vnútri hlavy. Ticho. Hlasom, čo neexistuje. Všetko sa vyplo.

Prebudenie.

Ležali na podlahe štúdia. Spotení, smradľaví od zvratkov, sliny im tiekli z kútikov úst. Kratom dobiehal.

„To čo do...“ začal DJ Žart, ale jeho hlas znel akoby rozbitý gramofón.

DJ Vtip sedel. Chvíľu nič nehovoril. Potom len povedal:

„Pozeral sa na mňa. A dýchal.“

„Kto?“ spýtal sa DJ Žart.

DJ Vtip sa naňho pomaly otočil. Oči mal červené, ale nie od tripu.

„Mario...“ zašepkal.

A odvtedy? Od tej noci ich hudba znie inak. Temnejšie. Nikto nevie prečo, ale v každom tracku je niečo... čo znie ako nádych. Dlhý. Tichý. Ako niekto, kto stojí neďaleko a dýcha. A len čaká, kým zasa niekto vypije príliš veľa...

DMASTERT

POSLEDNE _ DNI feat. Ján Glín, Hracie Karti

GURT

MARIO

SIRENOVA HLAVA MA PROBLEM

POHREB V DOBROM

LES AHOJ

MORD/BTSakaBCKTSCHL feat. MC Joker

BUMBUMUBMUBMMMM!!!!!!!!!!!!!!
SMETI!!!!!!!!!!!!!

New tracks tagged #pribeh zivota