celkem dost fire

Koniec koncov,
všetci sme osamelí, je to axióma,
hľadáme východy v peniazoch či závislostiach,
a nie je pravda že sa realite nedá újsť,
ved trápiť sa v sebe je ľahšie ako ju akceptovať,
mám sa fajn, den ako den vieš jak ,
pripime si ,
zdravie všetkym čo sa liečia,
nie ste sami, každý sme plný chýb,
keby su kokotiny popol,
moja pamäť je popolník,
asi mi to takto svedčí,
jednou nohu v liečebni,
kto mi povie ako žiť tiež neviem ako mám žiť,
no ja vás nikdy neopustím tento svet je nebezpečný,
a všetko čo ma trápi, všetko čo má bolí,
som naškrabal na vášky, zahodil za pseudonym,
umenie sa nerodí,
zo spokojných rodín,
z bohatých zázemí,
z lásky pod imelím,
spievajú ho vtáky na strechách panelákov,
spievajú ho nemé dvojizbové byty,
hrá opustene v stenách nemocničných sálov,
na tichom lámané, bezktak rozbité akordy.

popolník

Nikam ma nevolaj,
dnes ostávam doma,
som unavený ako ruský film,
je tu parabola,
ulica požiera ľudí ako anakonda,
dovoľ mi namaľovať, čo neviem povedať v slovách,
nech tieto biele básne budú naše oblaky,
dni stekajú ako dážď, kde som nechal dáždnik?
celý som premokol, kým som sa nažil niekym byť,
kamoši nejdem do cvokárne, mňa čoskoro berú na geriatriu.

Som stará duša,
zbavujem sa obnosených tiel ako secondhand, je to šupa,
že ľudom na zastávke hrá v sluchátkach moja hudba,
môžem povedať čo chcem a ty ma stále počúvaš,
tieto biele básne budú naše oblaky,
ja verím, že sa ani po čase v počasí nestratíš,
svet nie je pre ľudí, ako my,
nevadí napnite ucho, ja nad vami nikdy nemávnem rukou.

Niekedy je otázku lepšie zakončiť bodkou,
no tak mi nepíš keď honím nad tvojou fotkou,
naše jazvy a vrásky,
sú všetko len zväčnené iniciálky prvej lásky,
už som starý,
kamoši nejdem do cvokárne, mňa čoskoro berú na geriatriu.

geriatria

Rok čo rok, jeseň opäť prešla bezozmeny,
ja som sa neprestal držať tvojho hlasu, ale už som unavený,
chcem mať z okna krajší výhľad, sadni na parapetu,
padám do teba ako z výšky na betón, neviem si nahmatať pulz,
bytové domy sa točia, môj život je ako domino,
nový rok bude ťahší než ten predošlí, tak ťa prosím, maj na mňa trpezlivosť,
stretneme sa v sne, kde vyblednú nám pod očami kruhy,
máš lúče na líci, pýtam sa prečo som sa dnes zobudil.

Som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu padám.
som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu.

Som prach a do prachu ako pštros ponáram hlavu,
je to fakt mal som pravdu, mal som pravdu od začiatku,
teraz neprekúsnem s akou hnilobou sa na mňa dívaš,
na to, že si vnútri mŕtva, tak stále dosť hlasno dýchaš, piča.
touto piesňou delím srdce na dve polky,
jednu nechávam v úlomkoch, druhú predám za malborky,
stratil som veľa času, ale čo už, je to paradox,
ja som svoju osemnástku nepreplakal nadarmo.

Som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu padám.
som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu.

Každopádne,
som rovnaký kokot v každom páde,
a je mi ľúto, ťo čo vravím ľuďom keď ma náhle,
opúšťajú, nie je to normálne,
ani piču, nikdy som vám neklamal, že sa cítim normálne,
in a way, je to smiešne,
kontemplovať o budúcnosti, v ktorej už tak trochu nie sme,
želáme si pri víne všetko najlepšie,
lebo vieme, že tentokrát spolu pijeme posledne.

Som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu padám.
som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu.

Som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu padám.
som vták, na napätie sadám,
som prach a do prachu.

jeseň

Vzdycháš mimo všetkych nôt na svete,
naše nohy, spojené, prepletené,
zastavujem čas, aj tak nám nestačí čas,
čo bude z nas z nas z nas..

Znasilni mi srdce, lebo ide po ulici samé,
rozrež ho a vyber kľúč od rodičovskej spálne,
nemôžem z teba zlúpať oči na jedinú chvilu,
viem ako bolí strata, ved mam alopeciu,
poďme sa priviazať, po samom nemame silu,
stáť na jednej nohe druhou v hrobe na perine pod zeminou,
vyzleč sa a daruj mi seba celu,
daruj mi svoje pannenstvo v rozlúčkovú nedelu.

^&#$%

Viem, že ma nespoznávaš, už sme celkom iní,
žijem z kaluže do blata, z blata pod odkvap,
nemám moknúť s kým,
výjdem an vzduch no v pľúcach mám dym.

Viem, že ma nespoznávaš, už sme celkom iní,
žijem z kaluže do blata, z blata pod odkvap,
chcem moknúť len s tebou,
chcem moknúť len s tebou,
moknúť len s tebou.

Hodím ťa na posteľ ako riad do drezu,
nechcem sa s tebou bozkať, chcem ťa prekusnúť,
no nikdy neprekúsnem,
aký máš úsmev a ako sa ním uhýbaš,
škoda, že nepatrí mne,
škoda, že nepatríš mne,
robíš zo mňa kokota.

hodím ťa na posteľ ako riad do drezu

Ja som stratil hlavu,
som stratil hlavu,
ja som stratil hlavu,
otvorila sa mi krčnica.

Ja som stratil hlavu,
som stratil hlavu,
zapol nahrávanie, zabil sa.

stratil som hlavu demo

Celý zamotaný, ťahám sa tam kde si ty
Vymenili sme si dôstojnosť za dve cigarety
Na to čo k tebe cítim, ešte nie je diagnóza
Nehovor ako ma poznáš, keď ma aj tak opustíš

Neviem ťa násť, letím po mestách
Lebo vždy keď si zapálim, zas sa mi zjavíš v rukách
Predám svoje telo, na trhu s bielym mäsom
Rozložia ma na súčiastky, len tak budem niečo stáť

cigarety old version

Sledujem ako chytáš
Západ sslnka do dlaní
Kde sa moja krv miesila s vodkou
Striebornou žiletkou na ruke počítam
Každý kilometer cesty čo ma delí od teba
Máš rovnako zničené stehná
Jazvy lietadiel na oblohe svetlej sukne
Zatopil som si oči atramentom
Aby som sa páčil len tebe

anna tá ma tie najobyčajnejšie oči...

anna balková 2 (júlia)

Vezmem ťa na miesto,
kde zabudneš kým si bol,
želám vám zo srdca sladké sny a dobrú noc,
dúfam, že sa nezobudím a stretnem sa s vami v sne,
komunitné rande v spánkovej paralýze,
vymyslíme si svet bez skutočných ľudí,
kde budeme chcieť žiť. byť čím túžime byť,
dovtedy sa zničím nech vyzerám jak sa cítim,
aby nikto nesúcitil, aby som nikomu nechýbal,
veď ja tu nechcem žiť, potrebujem pomoc,
som stratené dieťa, neviem nájsť svoj detský domov,
mám sklenené tepny, jednu nohu v liečebni,
ale nenechám vás samých, tento svet je nebezpečný.

Nenávidím ľudí, ľudia nenávidia mňa,
neverím nikomu, neverím ani v sebe,
ak je život súťaž ja tu s nikým nepretekám,
spánok v lese letargie, len ja a moja deka.

Nemáte mi čo vziať, všetko som si dávno vzal.

Nemáte mi čo vziať, všetko som si dávno vzal.

dobrú noc

Povedz koľko a ja počkám,
ukáž mi miesto a budem tam,
letím ako snehová vločka,
a preto tak aj padám.

Cítim ako sa mi kráti čas,
sľúb mi, že neodchádzaš,
a že budem navždy tvoj.

Cítim na koži tvoj hlas,
nech rezonuje len v nás,
a ja budem navždy tvoj.

letím ako snehová vločka demo

Sladká ako melasa,
jesenné listy vo vlasoch,
ja som jej princ na koni smútku,
za slovami mám skutky,
reže mi do líc úsmev, sú numb,
hudba úprimná jak láska,
vaša sú len prostitutky.

Napísal som veľa piesni, predsa sa nepohol z miesta,
napísal som veľa piesni, všetky si môžeš nechať,
napísal som veľa piesni, predsa sa nepohol z miesta,
napísal som veľa piesni, všetky si môžte nechať.

Daj mi sa nadýchnuť, dochádza nám kyslík,
sme bez záchranného kruhu v sebanenávisti,
je tu dusno a nejde to vyvetrať ani sa schovať za záclony,
odkedy sme boli deti nás učili sa tak cítiť.

kyslík

neni deň
neni deň
neni deň
nie
neni deň kedy na teba nemyslím,
vraciaš sa sem denne,
a klopeš, a klopeš, ale ja neotváram,
lebo to takto bude lepšie,
a spomeň a spomeň si ako nam bolo,
bitch, nenájdeš nič
lepšie
x2

ak mám byť úprimný tak žiarlím,
je mi fyzicky zle, žiarlím celým telom,
prečo sa mna nedívaš tak milo? prečo sa na mňa nedívaš tak ako na neho?
ja viem že sa zas stretneme,
o inom čase, na inom mieste, s inou ty
a vyblednú jazvy

hľadim na tvoje fotky akoby si bola amatérsky film,
čas nás odniesie vo vetre, spomienky sú krehke, z pavučín,
ja sa neprenesiem, nechcem zabudnúť ten pocit že mi ležíš v náručí,
a medzi nami kilometre,
a medzi nami kilometre.

a medzi nami kilometre

Na betóne vtáčí trus,
nebo na nás pľuje, nebo nás dusí,
túlam sa v meste ako duch,
po ulici ako v očistci, lebo sme hriešnici,
a žiadne dvere ma nepozývajú dnu,
cítim sa zbytočne, cítim sa navyše,
hľadajúc nádej na miestach kde nádej niet,
no keď nádej niet, budem ťa milovať beznádejne,
len ma odtiaľ vezmi preč,
vezmi ma odtil preč.

Som chlap z mäsa a úzkostí,
a preto keď ťa vidím, vieš, že neviem pomôcť si,
ak budeš chcieť, počkám na teba z ľúbosti,
alebo môžem zabudnúť a všetky city premostiť,
namiesto lásky v krvi prúdi nikotín,
v hlave dym, od soboty do soboty,
rozplývaš sa mi v mysli,
ja netuším,
čo mám bez teba robiť?
a ako zaspať aby ťa vo sne urobiť?

Chcem zabudnúť na to ako trváš večne,
preto mi nevadí si intoxikovať pečeň,
na pol ceste do neba, utečme,
veď toto telo pre mňa neznamená nič,
som príliš,
prepač,
som príliš,
tvárim sa, že mám piči,
no neviem sa ohraničiť,
si plyš,
a ja som tebou plný ako hračka,
je také jednoduché vedľa teba zaspať.
x2

nebo

https://soundcloud.com/vankus

Kiežby si tu teraz bola, kiežby,
už na teba nedočiahnem, hviezdy,
svietia najjasnejšie v mojej izbe,
škoda, žiadny text ťa nevráti späť.
Tento domov nie je domov, hhh
ja som doma iba pod perinou s tebou holou,
dovoľ mi chytiť a nepustiť,
chvejúcimi rukami tvoje bledé chvejúce sa ruky.

Naše chvejúce sa ruky, nikdy nechcem sa ich pustiť, nie,
dakedy život býva hlúpy tak povedz mi, že tvoje pocity sú true,
A tvoje city nie sú pre mňa, čo máš nové?
poďme to podobiehať,
boli sme na takú bolesť mladí,
mrzí ma, že sme to nedali.

Zo štyroch stien, štyroch stien z panela,
píšem si music, čo pre teba nič neznamená,
cítim sa worthless, keď mi vysíte na ramenách,
v bruchu mávam plameň, keď máš vlasy v mojej tvári.

Radšej zhorieť ako zhasnúť,
radšej ostať slepý ako už nevidieť krásu,
poďme spáliť každú masku,
neboj, každá bolesť prejde thats good.

ruky (feat. Vankus)

zalejem si oči nech je vidno čo mi je
ty piča, dnes v noci sa zabijem, ráno zas ožijem
toto telo je väzenie, zmývam zo seba pomyje
živia sebanenávisť, ktorá nemá protijed

u

bolesť a hnev idú spolu
mám krvavé oči a kosti sú z kovu
už nečakám od ľudí nič, nikdy znovu
zavri piču, môžem vás jebať do úst

otvoril som rebrá dokorán len a len pre teba
vzala si srdce ako pohár a dopila do dna
od mala naučený, že každý blízky ublíži
som zahodená bábika, vysím na sedativách

už nikdy viac nebudem pre nikoho hračka
pozri na moje jazvy, povedz, že nestačia

už nikdy viac nebudem pre nikoho hračka
pozri na moje jazvy, povedz, že nestačia

depressive suicidal trap metal

rosa (feat. AkumaWaru)

je mi zle
spanok v lese letargie

mal by som ta nechat tak
uz o tebe nepisat
podvadzam ta sam so sebou
neviem si na to zvykat

posledny svll
o tebe neboll
ale chybas ngl
o polnoci vo fl

v hlave sepka hlas
že sa coskoro vratis
a že mam ostat stat
že budeme kamarati

jebet tiitititiii ty kokot
dufal som ze ma odprevadis 
dpczbijm sa
aspon na osobnu stanicu
dpc

spánok v lese letargie

uh ladovy vánok lize luku kvetov
a tulipany veju inym smerom
vybrala si si ma nepoznat
ale nezabudaj
rastieme pod jednym nebom
prisnil sa mi sen, co medzi nami spojil priepast
vstal som, pozvracal sa šiel
sa poutierať
a naspäť ľahol spať, je tu toho nejak veľa
obaja sme hlina nemusíme nič predstierať

budme potichu nechame hadky vyvetrať
ono to prejde ci uz so mnou a ci bezomna
mesto hasne a tráva sa mení na sneh
holé basne su na verejnosti na smiech

som prisvitny vsetko o mne vies
co mam na dusi sa nekazi ani nehrdzavie
sleduj ako tliem kym si pytam o ohen
sleduj co mam v textoch to ti vela napovie

hlina

moscato (feat. Vankus)

original:
https://open.spotify.com/track/6fYhVvZTKt35QHSKUadh1H?si=3ce426ca44e543ad

celkem dost fire

jachym