Hodený na zemi ako rozsypané puzzle,
som necelý, ale tupec v jednom kuse,
po vreckách v cigách tucet,
dávno ťa nemám v puzdre,
ale nezabudnem ťa kým nosím na mozgu tvoj cucflek,
moja vina, moja preveľká vina,
na chodníku, tvárou v mláke
každým glgom si ťa pripomínam,
míňam, po staniciach svoje verše,
zapísal som každú koľaj od Spišskej až do Trenčína,
starosť udrží starosti,
dokým sa mi mäso drží hocako na kosti,
na čo mi vstávať, na čo mi s inými spávať
veď moja chorá hlava ťa ešte nepreplakala
a ja,
sa zdá, že neviem čo mám robiť bez teba,
zasoplený v hlasovkách, čo mám robiť bez teba?
už sme sa nevideli, neviem koľko nedelí,
no ja ťa nepustím, s nikým si ťa nedelím.

cucflek

Koniec koncov,
všetci sme osamelí, je to axióma,
hľadáme východy v peniazoch či závislostiach,
a nie je pravda že sa realite nedá újsť,
ved trápiť sa v sebe je ľahšie ako ju akceptovať,
mám sa fajn, den ako den vieš jak ,
pripime si ,
zdravie všetkym čo sa liečia,
nie ste sami, každý sme plný chýb,
keby su kokotiny popol,
moja pamäť je popolník,
asi mi to takto svedčí,
jednou nohu v liečebni,
kto mi povie ako žiť tiež neviem ako mám žiť,
no ja vás nikdy neopustím tento svet je nebezpečný,
a všetko čo ma trápi, všetko čo má bolí,
som naškrabal na vášky, zahodil za pseudonym,
umenie sa nerodí,
zo spokojných rodín,
z bohatých zázemí,
z lásky pod imelím,
spievajú ho vtáky na strechách panelákov,
spievajú ho nemé dvojizbové byty,
hrá opustene v stenách nemocničných sálov,
na tichom lámané, bezktak rozbité akordy.

popolník

Vezmem ťa na miesto,
kde zabudneš kým si bol,
želám vám zo srdca sladké sny a dobrú noc,
dúfam, že sa nezobudím a stretnem sa s vami v sne,
komunitné rande v spánkovej paralýze,
vymyslíme si svet bez skutočných ľudí,
kde budeme chcieť žiť. byť čím túžime byť,
dovtedy sa zničím nech vyzerám jak sa cítim,
aby nikto nesúcitil, aby som nikomu nechýbal,
veď ja tu nechcem žiť, potrebujem pomoc,
som stratené dieťa, neviem nájsť svoj detský domov,
mám sklenené tepny, jednu nohu v liečebni,
ale nenechám vás samých, tento svet je nebezpečný.

Nenávidím ľudí, ľudia nenávidia mňa,
neverím nikomu, neverím ani v sebe,
ak je život súťaž ja tu s nikým nepretekám,
spánok v lese letargie, len ja a moja deka.

Nemáte mi čo vziať, všetko som si dávno vzal.

Nemáte mi čo vziať, všetko som si dávno vzal.

dobrú noc

https://soundcloud.com/vankus

Kiežby si tu teraz bola, kiežby,
už na teba nedočiahnem, hviezdy,
svietia najjasnejšie v mojej izbe,
škoda, žiadny text ťa nevráti späť.
Tento domov nie je domov, hhh
ja som doma iba pod perinou s tebou holou,
dovoľ mi chytiť a nepustiť,
chvejúcimi rukami tvoje bledé chvejúce sa ruky.

Naše chvejúce sa ruky, nikdy nechcem sa ich pustiť, nie,
dakedy život býva hlúpy tak povedz mi, že tvoje pocity sú true,
A tvoje city nie sú pre mňa, čo máš nové?
poďme to podobiehať,
boli sme na takú bolesť mladí,
mrzí ma, že sme to nedali.

Zo štyroch stien, štyroch stien z panela,
píšem si music, čo pre teba nič neznamená,
cítim sa worthless, keď mi vysíte na ramenách,
v bruchu mávam plameň, keď máš vlasy v mojej tvári.

Radšej zhorieť ako zhasnúť,
radšej ostať slepý ako už nevidieť krásu,
poďme spáliť každú masku,
neboj, každá bolesť prejde thats good.

ruky (feat. Vankus)

Hate Life

Veľryby

toto bude to najlepšie leto
budeme sa ľúbiť
kurva, bože, mne sa sníva
dve telá, bulímia
na dne v konverzáciach
opäť sa zabíjam
chcel by som ťa vyliečiť
okolo záchodu všade bordové črepiny
viečka zabalené v plaste, plačem na kamenné periny
toto bude to najlepšie leto
zabudneme ako veľmi
sme pominutelní
keby si bola vedela ako mi na tebe záleží
čas nezahojí nič, nič sa nezmení
tak mi aspoň odpusti
zabudni

dobrú noc

sídliskové emo