Hodený na zemi ako rozsypané puzzle,
som necelý, ale tupec v jednom kuse,
po vreckách v cigách tucet,
dávno ťa nemám v puzdre,
ale nezabudnem ťa kým nosím na mozgu tvoj cucflek,
moja vina, moja preveľká vina,
na chodníku, tvárou v mláke
každým glgom si ťa pripomínam,
míňam, po staniciach svoje verše,
zapísal som každú koľaj od Spišskej až do Trenčína,
starosť udrží starosti,
dokým sa mi mäso drží hocako na kosti,
na čo mi vstávať, na čo mi s inými spávať
veď moja chorá hlava ťa ešte nepreplakala
a ja,
sa zdá, že neviem čo mám robiť bez teba,
zasoplený v hlasovkách, čo mám robiť bez teba?
už sme sa nevideli, neviem koľko nedelí,
no ja ťa nepustím, s nikým si ťa nedelím.

cucflek

Na spomienky napadol sneh
Kalamita
Človek v zime vylieza z kokónu
So svetom na krídlach
Stráca nádej rovnako často ako kľúče
No zás ju nájde
Lebo tak sa volá
A stojí si za slovom
A to slovo je nabudúce
Pretáča čas vo výčitkách po uši
Nabudúce sa stihneme rozlúčiť
To ako si budeme chýbať  
Nikto nepredpovedal
No je správne renovovať
Čo podlieha zmenám?
Minulosť ti nie je dlžná
A je ľahké v jej oceáne ustať
No ustoj príboj
Za vlnou čaká vlna
Mechaj sa ňou odniesť
Leť
Pusť sa

Cez noc sa zmením na motýľa
Aj keď krídla mi dávno odpadli
A preto sa už nič nemení
Keď nemávam mojimi krídlami

Keď naprší tak ma dážď stiahne na zem
Zistím, že sú veci
Ktoré neovládnem
Snažím sa zmeniť svet 
Z malej detskej izby
Nemal by som čo meniť keby všetci zmizli
Moja kukla
Moja schránka
Dávno preč
Narástli krídla
Teraz môžem vyletieť
Do miest
Ktoré som chcel vždy vidieť
A ver mi, že nezanevriem
Ver mi, že nezanevriem

Cez noc sa zmením na motýľa
Aj keď krídla mi dávno odpadli
A preto sa už nič nemení
Keď nemávam mojimi krídlami

motýlí efekt (feat. spánok v lese letargie)

h - spánok v lese letargie

nie nie
nie nie nie nie nie
nenúkaj mi vodku, vodka ma nadvihuje
robím si piču, nalievaj a daj ro sem
môžem piť koľko chcem, na teba nezabudnem
keď na teba myslím mám žalúdok naruby
dal by som ti toľko citov, no už sa mi minuli
tvojí bývalí sú látky čo vyhlodajú dušu na ohryzok
a ja nie som najsilnejší, povedz miesto a dojdem tam po štyroch
som pes bez plemena
hlava bez temena
hodím ťa na vankúš
sladké sny a dobrú noc
dievča, spolu sa nebudeme nudiť
chcem sa s tebou vyspať a nikdy sa nezobudiť
sme dve škaredé káčatká
plávame na pene, len ty a ja
zavri oči nech sa stretneme
pod podvedomím, v lucidnom sne

sme dve škaredé káčatká
plávame na pene, len ty a ja
zavri oči nech sa stretneme
pod podvedomím, v lucidnom sne

spánok v lese letargie - vodka

Utri mi sopeľ, odrel som si kolená
Dvihni ma, je mi zima
A nikdy ma neopúšťa
Nikdy ma neopúšťaj
Čo je so mnou zle?
Prosím, neviem, utri mi sopeľ
Zatvor moje rany svojím samopričinením
Ako som ich otváral svojím samopričinením
Pár mesiacov dozadu, polonahý vo vani
So žiletkou na dlani, veď ja taký nechcem byť

spánok v lese letargie - utri mi sopeľ

sledujem ako chytáš
západ slnka do dlaní
kde sa moja krv miesila s vodkou
striebornou žiletkou na ruke počítam
každý kilometer cesty čo ma delí od teba
máš rovnako zničené stehná
jazvy lietadiel na oblohe svetlej sukne
zatopil som si oči atramentom
aby som sa páčil len tebe

môžem ti opraviť poruchu príjmu potravy
môžem ti kúpiť alkohol, tebe by nepredali
jebem do úst takých ľudí, ktorí by ťa chceli súdiť
môžeš nepáčiť sa všetkým stačí, že sa páčiš mne

spánok v lese letargie - júlia

Svet ťa v sebe nevíta
Doma sama hádka
Zarež si do ruky za mamku aj za tatka
Nevadí smrad keď žiješ navôkol smetí
Praskajú mosty
Dunaj vyplavuje deti

Zakuklím sa ako larva
A schulím sa do kĺbka
A prečkám túto nukleárnu zimu
Moje kosti sú krehké ako zvonkohra
Po uspávanke sa zababuším pod perinu

spánok v lese letargie - uspávanka

veľa vecí nepovieme nahlas
potom to hučí v tichosti
každy si už svoje odtrpel
čo mi pozeráš na kosti?
klameš iba seba, veď to vieš
svedomie ťa nepustí
ľudia dobre vedia pre koho to robia
a ty prehĺtneš všetko, čo dajú do úst ti

nevadí mi sa líšiť, vadí mi byť ticho v skrýši
požičiam ti hlas, riedený krvou a potom
nikto ti ho neutíši kým si ho sám vykričíš
ale stále bude zvoniť v ušiach toto

slovensko na šesť písmen to je závisť
nikomu sa nechcem páčiť
a nikomu nie som dlžný za nič
postavil som palác, kokot, z bažin!
a keď ma zavolaju späť vždy sa tam rád vrátim

slová sú pekné, ale často menia farbu
preto počúvaj len činy, lebo tie povedia pravdu
zrkadlo, otoč sa čelom ku mne a k lesu chrbtom
nemôžeš ma súdiť iba ukazuješ prstom

kto tu pre teba je keď sa zotmie?
kto tu pre teba je keď je zle? len si spomeň
chráň si svoju nádej, lebo po nej už nič není
a neopovrhuj láskou, veď len tá tu niečo mení

memento mori

h - spánok v lese letargie

t5c5